Z hĺbky srdca

Benedikt XVI. a kardinál Robert Sarah niekoľko mesiacov sledovali debaty, ktoré otriasali Cirkvou, a dospeli k presvedčeniu, že sa k nim musia vyjadriť.

Emeritný pápež od rezignácie vo februári 2013 prehovorí len málokedy. Prebýva v tichu pod ochranou múrov kláštora Mater Ecclesiae vo vatikánskych záhradách.

Tentoraz urobil mimoriadne rozhodnutie a spolu s dobrým priateľom kardinálom Sarahom napísali text dotýkajúci sa témy, ktorá najväčšmi ťaží Cirkev: definícia katolíckeho kňazstva, budúcnosť kňazov, rešpektovanie celibátu a vernosť kňazov i laikov obrazu Ježiša Krista.Po intelektuálnej, kultúrnej a teologickej stránke neobyčajne hutný text preniká k príčine problému: „Podstatnou príčinou ťažkej situácie, v ktorej sa dnes ocitá kňazstvo,“ píše, „je metodologický nedostatok v prijímaní Písma ako Božieho slova.“Na jeho presnú a absolútne otvorenú analýzu reaguje textom kardinál Robert Sarah. Podáva preňho typický nekompromisný, radikálny a múdry pohľad na vec. Nachádzame v ňom odvážnu reflexiu jedného z najdôležitejších kardinálov Cirkvi.

Benedikt XVI. a kardinál Robert Sarah sa dali viesť vrúcnosťou srdca. Prinášajú vynikajúci príspevok do diskusie a neboja sa vyvolať debatu.

Je to prevratná, po mnohých stránkach jedinečná kniha. A bezpochyby sa zapíše do dejín.

Z úvodu knihy

Ako biskupi nesieme na pleciach starosť o všetky cirkvi. A tak vo veľkej túžbe po pokoji a jednote predkladáme výsledok našej korešpondencie a rozhovorov, aby boli na osoh všetkým bratom biskupom, kňazom a laikom.

Bratsky ponúkame úvahy Božiemu ľudu a, pravdaže, v duchu synovskej poslušnosti pápežovi Františkovi.

Osobitne sme mysleli na kňazov. Naše kňazské srdcia im chceli dať útechu a povzbudiť ich. So všetkými kňazmi prosíme: Zachráň nás, Pane, lebo hynieme! Naokolo zúri búrka a Pán spí. Zdá sa, akoby nás opustil uprostred prívalu pochybností a omylov. Dolieha na nás pokušenie stratiť dôveru. Vlny relativizmu sa valia zo všetkých strán a zalievajú čln Cirkvi. Apoštoli sa báli, ich viera ochladla. Zdá sa, akoby aj Cirkev občas kolísala. Búrka otriasla dôverou apoštolov v Ježišovu moc. Prežívame rovnaké tajomstvo. A predsa zotrvávame v hlbokom pokoji, lebo vieme, že čln kormidluje Ježiš. Vieme, že nikdy nestroskotá. Veríme, že iba Cirkev nás môže doviezť do prístavu večnej spásy.